Keď svetlo zatemňuje poznanie (tak všetko je vo hviezdach)...

30. 06. 2015 11:40:27
Súčasná kozmologická konštrukcia vesmíru skrz naskrz zahalená do tajomstva temných entít minimálne "jemne naznačuje", že by v dnešných fyzikálnych teóriách a matematických modeloch mohla byť nejaká fundamentálna chyba...

A nie je žiadny rozumný dôvod si myslieť, že by nemohla...

Najprv si treba pripomenúť ešte stále nedostatočne rešpektovanú konštruktivistickú povahu bytia (bez existencie nemenných zákonitostí bezpodmienečne organizujúcich všetko dianie všade vo vesmíre, s minimom univerzálnych princípov alebo mechanizmov vznikania a zanikania kozmických fenoménov). V nesubstančnej realite nie je nič pevne dané, ale všetko je aktuálne poskladané - každá vec alebo jav vzniká vždy kontextuálno-relativistickým zoskupením informačných obsahov a bytostných kvalít vesmírneho procesu. To, že takýto nestály a na prvý pohľad chaotický svet vôbec môže systémovo fungovať, je dôsledkom faktu, že nielen časti tvoria a ovplyvňujú celok, ale aj celok určuje alebo podmieňuje charakter správania svojich častí (emergencia nových vlastností alebo správania pri organizovaní do vyšších štruktúr je empiricky nepopierateľná a je nevyhnutné, aby redukcionisticky orientované vedné odbory prestali tieto fakty ignorovať!).

A teraz tá nešťastne hyperabstraktná matematika. Teda skôr nedostatočné pochopenie jej "pozemského poslania". Matematika síce je univerzálnou metódou uchopovania štruktúry procesov (tak, ako jazyk popisuje živý obsah sveta), ale sama osebe je len akousi vysoko elastickou "interpretačnou kostrou", ktorej ale treba dať špecifickú formu. Ak chceme matematicky vyjadriť určitý obsah reality, tak to musíme spraviť podľa štruktúry skutočných procesov, v závislosti na aktuálnom kontexte (akokoľvek sofistikované alebo elegantné výpočty nemusia mať s realitou absolútne nič spoločné)! Čiže všetky procesuálne zovšeobecnenia a extrapolácie do neznámych kontextov sú ontologicky neprípustné (neexistuje nijaké univerzálne pozadie, ktoré by akokoľvek určovalo všetko dianie vo vesmíre - štruktúra priestoru je daná priamo nedeterministickým pohybom hmoty a energie).

A práve nesubstančná povaha sveta a štrukturálna vyprázdnenosť matematiky samej osebe racionálne vysvetľuje, prečo postupne budovaná vedecká konštrukcia obrazu sveta (vesmíru) môže byť chybná v pomerne značnej miere, a nielen v jednotlivých "maličkostiach" (ktoré by sa časom matematicky doladili alebo informačne vyjasnili). Inak povedané, aj tzv. fundamentálna teória sa s dnešným, antifilozofickým poznávacím prístupom môže mýliť v samotných základoch: systémových predpokladoch, postulátoch, definíciach (reálne fakty sa interpretačne pospájajú do falošnej konštrukcie, a táto modelová ilúzia potom podmieňuje celé ďalšie spoznávanie: výber a interpretáciu faktov)... Čo by sa samozrejme nemohlo stať, keby sa za (v praxi funkčnú) teóriu vždy považovalo - a na jej základe by sa ďalej systemicky rozvíjalo len to, čo bolo aj empiricky alebo experimentálne overené v celom rámci jej pôsobenia (samotná matematická nerozpornosť v žiadnom prípade neurčuje správnosť teórie). Pre vedu by určite bolo oveľa dôstojnejšie (a z hľadiska zmysluplného fungovania bezpochyby inteligentnejšie), keby mala jasne zadefinované epistemologické hranice toho, čo môžeme kriticky považovať za poznanie.

Pozrime sa teda do vesmíru. Súčasná astrofyzika tvrdí, že (nočná) obloha je akýmsi oknom do minulosti - nevidíme jej aktuálny stav, pretože svetlu (obrazu z hviezd) určitú dobu trvá, kým dorazí k Zemi. Napríklad naše Slnko vraj vidíme také, aké bolo pred zhruba 8 minútami. Tak si to rozoberme. Keď sa na neho pozeráme, nevidíme obrovskú žeravú guľu, ale niečo omnoho menšie. Lenže čo spôsobilo toto zmenšenie? Mali by to byť zákonitosti optiky: zakrivenie našej šošovky a vzdialenosť objektu (predmetu). Ale aká vzdialenosť?! Veď naše oko nemá nijaký aktuálny vizuálny kontakt so Slnkom, to iba dlho letiaci "nespracovaný" obraz dopadá na sietnicu (ešte zreteľnejšie to je pri vzdialených galaxiách, ktorých obrazy vraj môžu cestovať aj niekoľko miliárd rokov: čo znamená, že nemôžu mať žiadny priamy procesuálny vzťah so svojím "materským zdrojom"). O akej vzdialenosti sa tu teda hovorí? A keby nás niekto okamžite preniesol napríklad na Mars, videli by sme Slnko značne menšie ako u nás na Zemi. Lenže prečo? Uvažovať o vzdialenosti pri putujúcom obraze je evidentný nezmysel, šošovka je stále rovnaká... Z toho by malo logicky vyplývať, že svetlo má akési počítadlo prejdených kilometrov, a podľa toho sa "docestovaný" obraz na sietnici transformuje na správnu mierku. Vcelku absurdná predstava, či nie?...

Závažnosť problému je hlavne v tom, že pri súčasnom chápaní vesmíru je táto logická záhada systémovo neriešiteľná (ak sa umelo, teda bez radikálnej naviazanosti na skutočnú realitu vymodeluje chybná konštrukcia, tak určitú dobu sa s ňou dá, často aj vďaka rôznym voľne nastaviteľným parametrom, relatívne úspešne pohrávať - ale bezpochyby príde vývojový zlom, keď sa s novými faktami začnú objavovať neprekonateľné systémové zlyhania)! Ako sa z týchto kauzálnych nejasností dostať? Pri dostatočnej miere slobodného kritického myslenia pomerne jednoducho (ak vám čokoľvek nebude ladiť so súčasnými teóriami, vôbec to nevadí, všetky empirické fakty sa totiž dajú interpretovať v "novom svetle")....

Predstavte si vesmír, kde je v celom jeho priestore vždy iba aktuálna prítomnosť (pretože v skutočnosti minulosť a budúcnosť vo fyzickej realite vôbec nikde v žiadnej forme neexistujú ). To, čo teda vidíme, je vždy priame dianie. Svetlo (aj keď je nositeľom určitých informácií) neprenáša žiadny obraz - zabezpečuje "iba" osvetľovanie objektov. To naše oko si vytvára komplexný obraz priamo z priestoru (okamžitá viditeľnosť je daná bytostnou vlastnosťou samotného priestoru ako celku). Vždy všetci vidíme aktuálnu realitu (tú, ktorá sa deje práve teraz)! Červený posun (naťahovanie alebo zväčšovanie vlnovej dĺžky) je asi potom rozumné interpretovať ako "zriedené" svetlo vzdialených galaxií (tak, ako sa s rastúcou vzdialenosťou objekty zmenšujú, tak aj strácajú jasnosť) - a na rozpínanie vesmíru by sme mohli pokojne zabudnúť. Širší rozptyl výbuchu jasnejších supernov budeme môcť v tomto kontexte chápať ako bežný expanzný jav bližšieho svetelného zdroja - a jedným ťahom z matematických rovníc vyškrtneme aj temnú energiu (ktorú už vlastne ani nepotrebujeme)... Diletantské? No, svojím spôsobom - v rámci konvenčnej vedy - hypoteticky áno (avšak zatiaľ neexistujú žiadne priame! dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že to tak nemôže byť, a navyše to mnohé veci zjednodušuje a vyjasňuje). Ale ak chcete spoznať skutočnú, navyše vedecky zlegitimizovanú špekulatívnosť, tak sa poctivo zamyslite nad (empirickou) mierou "reálnosti" jedenásťrozmerného priestoru strunových svetov, súčasne existujúcich alternatívnych alebo paralelných realít (so všetkými neurčitými interpretáciami kvantového sveta) alebo dokonca multiverza s večnou infláciou, teleportu, cestovania v čase a jeho dilatácie (s kontrakciou priestoru), bielych, čiernych a červích dier či zakrivenia časopriestoru všeobecne, nekonečnej hustoty v jednobodovom rozmere alebo vzniku niečoho z ničoho... A nezabudnite k tomu pripočítať temných 96% obsahu vesmíru, ktorý si (nesprávnou paradigmou podmienení) teoretici boli nútení vymyslieť, aby udržali pri živote svoje súčasné matematické modely...

A ak by ste po slobodných úvahách pred bludnými predstavami predsa len uprednostnili zdravé kritické myslenie, tak vitajte v reálnom vesmíre...

Autor: Mario Ulehla | úterý 30.6.2015 11:40 | karma článku: 6.01 | přečteno: 162x

Další články blogera

Tato rubrika neobsahuje žádné články...

Další články z rubriky Věda

Dana Tenzler

Barvy v kuchyni (3) - přírodní červená

Blíží se Velikonoce. Napadlo vás někdy, čím se vlastně barví velikonoční vajíčka? Jakými přírodními nebo umělými barvivy se dá jídlo barvit dnes a jak tomu bylo v minulosti? (délka blogu 3 min.)

28.3.2024 v 8:00 | Karma článku: 13.12 | Přečteno: 121 | Diskuse

Zdenek Slanina

Problém co začal už Arrhenius: Kysličník uhličitý a doba ledová - a teď i sopečné aktivity

Už S. Arrhenius řešil vztah obsahu CO2 v atmosféře i k době ledové. Tehdy hlavně ukázal, že jeho navyšování v atmosféře povede k nárůstu její teploty. Nyní výzkumy z univerzity v Sydney ukazují na roli sopek v nástupu ochlazování.

26.3.2024 v 5:22 | Karma článku: 24.18 | Přečteno: 514 |

Martin Tuma

Berte Viagru, dokud si na to vzpomenete

Rozsáhlá studie odhalila významné snížení výskytu Alzheimerovi nemoci u pravidelkných uživatelů Viagry

25.3.2024 v 14:17 | Karma článku: 13.60 | Přečteno: 303 | Diskuse

Dana Tenzler

Barvy v kuchyni (2) - průmyslová žlutá

Blíží se Velikonoce. Napadlo vás někdy, čím se vlastně barví velikonoční vajíčka? Jakými přírodními nebo umělými barvivy se dá jídlo barvit dnes a jak tomu bylo v minulosti? (délka blogu 3 min.)

25.3.2024 v 8:00 | Karma článku: 14.44 | Přečteno: 189 | Diskuse

Dana Tenzler

Barvy v kuchyni (1) - přírodní žlutá

Blíží se Velikonoce. Napadlo vás někdy, čím se vlastně barví velikonoční vajíčka? Jakými přírodními barvivy se dá jídlo barvit dnes a jak tomu bylo v minulosti? První díl seriálu o barvách.

21.3.2024 v 8:00 | Karma článku: 18.10 | Přečteno: 293 | Diskuse
Počet článků 9 Celková karma 0.00 Průměrná čtenost 188

Bez poznania skutočného fungovania ľudskej mysle a interdisciplinárnej kauzality všetkých procesov nie je možné žiť inteligentne...

Smoljak nechtěl Sobotu v Jáchymovi. Zničil jsi nám film, řekl mu

Příběh naivního vesnického mladíka Františka, který získá v Praze díky kondiciogramu nejen pracovní místo, ale i...

Rejžo, jdu do naha! Balzerová vzpomínala na nahou scénu v Zlatých úhořích

Eliška Balzerová (74) v 7 pádech Honzy Dědka přiznala, že dodnes neví, ve který den se narodila. Kromě toho, že...

Pliveme vám do piva. Centrum Málagy zaplavily nenávistné vzkazy turistům

Mezi turisticky oblíbené destinace se dlouhá léta řadí i španělská Málaga. Přístavní město na jihu země láká na...

Kam pro filmy bez Ulož.to? Přinášíme další várku streamovacích služeb do TV

S vhodnou aplikací na vás mohou v televizoru na stisk tlačítka čekat tisíce filmů, seriálů nebo divadelních...

Stále víc hráčů dobrovolně opouští Survivor. Je znamením doby zhýčkanost?

Letošní ročník reality show Survivor je zatím nejkritizovanějším v celé historii soutěže. Může za to fakt, že už...